Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ako Riadiaci orgán pre Regionálny operačný program (ROP) poskytuje potenciálnym žiadateľom v rámci ROP a zainteresovanej verejnosti formou tohto informačného listu stanovisko k vybraným témam súvisiacim s ROP a systémom jeho implementácie.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ako Riadiaci orgán pre Regionálny operačný program (ROP) poskytuje potenciálnym žiadateľom v rámci ROP a zainteresovanej verejnosti formou tohto informačného listu stanovisko k vybraným témam súvisiacim s ROP a systémom jeho implementácie.

1. Využitie systému priebežných výziev pri vybavovaní žiadostí o NFP v rámci ROP

V zásade existujú dva typy výziev, ktoré sa líšia spôsobom prijímania projektov:

-     časovo ohraničená, tzv. uzatvorená výzva,

-     priebežná výzva.

Oba tieto systémy majú komparatívne výhody, ako aj nevýhody. Pri výbere jednej z metód treba zvážiť viacero faktorov, napríklad charakter opatrenia, dĺžku programového obdobia, predpokladaný počet projektov, výšku disponibilných finančných zdrojov a podobne. Tieto dva základné typy majú množstvo modifikácií, ktoré môžu optimalizovať procesy v závislosti od špecifík jednotlivých opatrení.

 Na rozdiel od programovacieho obdobia 2004 – 2006, keď boli napr. v rámci podopatrenia 3.1.1. Budovanie a rozvoj vzdelávacej infraštruktúry OPZI vyhlasované časovo ohraničené (uzatvorené) výzvy,  Riadiaci orgán pre ROP  na základe viacerých negatívnych skúseností z predchádzajúceho obdobia zvolil v súčasnosti systém tzv. priebežných výziev.

 Dôvodom na výber priebežného systému boli tieto skúsenosti z využitia uzatvorených výziev:

-     časovo ohraničené výzvy viedli k vysokej chybovosti predkladaných projektov, pretože žiadatelia boli nútení predložiť do stanoveného termínu uzávierky žiadosť často na úkor jej kvality,

-     v posledných dňoch pred termínom uzávierky sa prijímali stovky projektov naraz, pričom žiadatelia museli stáť v rade takmer celý deň na predloženie projektu,

-     formálnu kontrolu (t. j. kontrola úplnosti dokumentácie) projektu vykonávali výlučne pracovníci ministerstva, čo žiadatelia považovali za netransparentné (hoci šlo o kontrolu 4 očí),

-     vzhľadom na veľké množstvo nárazovo prijatých žiadostí boli žiadosti často zamietané na základe formálnych nedostatkov, teda nie na základe posúdenia ich obsahovej kvality,

-     hodnotiaci proces trval takmer 1 rok – žiadatelia museli čakať neúmerne dlho na výsledok schvaľovacieho procesu. V období jedného roka  často došlo k zvýšeniu cien, čo viedlo k problémom pri implementácii (realizácii) projektov a k finančnému zaťaženiu žiadateľov.

Oproti uvedeným charakteristikám priebežný proces prijímania žiadostí o NFP umožňuje cyklické prijímanie projektov v tzv. hodnotiacich kolách v určenom počte. Prednosti takéhoto spôsobu sú takéto:

-     hodnotiace kolá sa konajú priebežne každých 6 – 7 týždňov. Žiadatelia sú o termínoch prijímania žiadostí vopred informovaní a majú možnosť voľby, kedy budú predkladať žiadosť o NFP. Na rozdiel od časovo ohraničených výziev majú žiadatelia širší priestor na dôkladnú prípravu dokumentácie žiadosti a príloh. Môžu teda predložiť svoj projekt v čase, keď je úplne a kvalitne dopracovaný – to znamená, že tento systém zvyšuje kvalitu žiadostí,

-     formálnu kontrolu možno vykonať v prítomnosti žiadateľa, žiadateľ teda bude mať možnosť zúčastniť sa na hodnotiacom procese svojej žiadosti, čo výrazne zvyšuje transparentnosť hodnotenia,

-     priebežný spôsob umožňuje efektívnu klarifikáciu, to znamená, že v prípade zistenia formálnych nedostatkov je žiadateľovi poskytnutá možnosť na doplnenie chýbajúcich príloh – tento systém teda kladie dôraz na kvalitu projektového zámeru pred jeho formálnou správnosťou,

-     priebežný spôsob umožňuje efektívnu klarifikáciu, to znamená, že v prípade zistenia formálnych nedostatkov žiadateľ dostane možnosť doplniť chýbajúce prílohy – tento systém teda kladie dôraz na kvalitu projektového zámeru pred jeho formálnou správnosťou,

-     priebežný systém umožňuje skrátiť lehotu od podania projektu do oznámenia o jeho schválení, resp. neschválení, z jedného roka na 100 dní. Táto lehota umožňuje realizovať aktuálny projektový zámer, čím eliminuje problémy pri samotnej implementácii projektov,

Na základe analýzy doručených pripomienok bude Riadiaci orgán pre ROP v rámci možností, stanovených v riadiacich a programových dokumentoch, prispôsobovať systém predkladania projektov s cieľom vytvoriť žiadateľom vhodné podmienky na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Aktuálne informácie sú dostupné na www.ropka.sk.

2. Využitie systému refundácie v prípade územných samospráv

Cieľom zefektívnenia implementačných procedúr oproti minulému skrátenému programovému obdobiu a využitia systému priebežných výziev je aj dosiahnutie plynulého a priebežného vybavovania predkladaných žiadostí o platbu. Lehota od predloženia správne vyplnenej a kompletnej žiadosti o platbu nepresiahne 3 mesiace (3 mesiace predstavujú jej maximálne trvanie, pričom obvykle sa táto lehota pohybuje v rozmedzí od 60 do 90 dní).

Skrátené programovacie obdobie 2004 – 2006 malo v oblasti financovania tieto charakteristiky:

-          vzhľadom na nedostatok alternatívnych možností prijímatelia volili systém predfinancovania, tento systém znamená oproti systému refundácie dvojnásobnú administratívnu záťaž pre prijímateľov (pri predfinancovaní treba vyplniť dvojnásobné množstvo žiadostí ako pri refundácii),

-          povaha predfinancovania vyžadovala vznik neštandardných vzťahov medzi prijímateľom a dodávateľom stavebných prác (napr. lehota splatnosti faktúr bola stanovená až na 60 – 90 dní), pričom pri refundácii je možné financovať projekt na základe bežných lehôt splatnosti (napr. 15 dní),

-          v prípade nedostatkov predložených žiadostí o platbu sa nedodržiavali lehoty splatnosti faktúr, čo malo často za následok pozastavenie prác zo strany dodávateľa a tým aj nedodržanie harmonogramu projektu (toto riziko nehrozí v prípade systému refundácie).

Spojenie výhod priebežnej výzvy, skrátenia príslušných lehôt a využitia systému refundácie stavia žiadateľov do silnejšej pozície z hľadiska dodržania postupov v zmysle schválenej dokumentácie na realizáciu stavby a z hľadiska dodržania ustanovení zmluvy o poskytnutí NFP. Tento systém umožňuje prijímateľom mať kontrolu nad realizáciou investičných aktivít a kontrolu nad priebehom projektu, za ktorú nesie zodpovednosť. 

V prípade, že prijímateľ potrebuje preklenúť maximálne 2- až 3-mesačné obdobie do refundácie finančných prostriedkov zo strany Riadiaceho orgánu pre ROP, táto situácia nevytvorí na obce tlak, ktorý by ohrozil ich finančnú rovnováhu. Riadiaci orgán pre ROP v spolupráci so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou prispeje k zlepšeniu podmienok, ktoré pomáhajú prijímateľom z verejného sektora v prípade potreby preklenúť uvedené obdobie. Okrem tejto možnosti existuje na finančnom trhu viacero produktov, ktoré sú špeciálne vytvorené na takéto situácie. Prípadné dodatočné náklady na tieto preklenovacie úvery predstavujúce rádovo desiatky tisíc korún sú pre žiadateľov výrazne nižšie ako náklady vyplývajúce z nedostatočnej projektovej dokumentácie, sankcií za nedodržanie lehôt splatnosti faktúry, harmonogramu projektu a podobných prípadov, ktoré sa pohybujú často v stovkách tisíc korún.

3. Vyžadovanie realizačnej dokumentácie pri predkladaní žiadostí o NFP

Vzhľadom na presné definovanie stratégie ROP má potenciálny žiadateľ možnosť reálne odhadnúť svoje šance a môže zvážiť, či predloží žiadosť o poskytnutie NFP (napr. podľa stratégie ROP ak je obec pólom rastu, škola má nad 200 žiakov, škola a jej spádové územie má dobrý demografický vývoj a ak projekt spĺňa aj ďalšie kritériá (napr. horizontálne priority) je vysoký predpoklad získania podpory). V takejto situácii je pre žiadateľa výhodné vypracovať dokumentáciu na realizáciu stavby z nasledovných dôvodov.

Realizačná dokumentácia umožní, aby žiadateľ vedel detailne definovať, o čo má žiadať (t. j. presne určiť, ktoré položky majú byť v rozpočte). Takto sa dosiahne schválenie nenávratného finančného príspevku v skutočne potrebnej výške a štruktúre. Spolu so skutočnosťou, že výsledok hodnotenia dostane žiadateľ do 100 dní, sa teda predíde vzniku dodatočných nákladov počas realizácie. Na základe skúseností z programovacieho obdobia 2004 – 2006 došlo pri vyše 90 % projektoch k dodatočnému zvýšeniu finančných prostriedkov (často vo výške vyše 20 % celkových nákladov), ktoré znášal žiadateľ.

Riadiaci orgán pre ROP žiadateľom refunduje výdavky na vypracovanie projektovej dokumentácie na realizáciu stavby, čím sa minimalizuje finančné zaťaženie samospráv ako aj ostatných žiadateľov.

Všetky žiadosti o platbu sú certifikované a podrobne overované. Predloženie menej podrobnej dokumentácie (dokumentácie na vydanie stavebného povolenia) v minulosti malo za následok, že mnohé stavebné práce museli byť realizované nad rámec schváleného NFP a, naopak, mnohé schválené stavebné práce nemohli byť uhradené z operačného programu, pretože nemohli byť technicky realizované. Prijímateľ však bol vždy povinný realizovať schválený výstup projektu v plnom rozsahu, a tak táto situácia v konečnom dôsledku predstavovala pre prijímateľa vyššie finančné zaťaženie, než pôvodne predpokladal. 

V súvislosti s priebežným vybavovaním žiadostí o NFP sa zároveň výrazne skracuje čas od vypracovania projektovej dokumentácie na realizáciu stavby do skutočnej realizácie stavby. Žiadatelia/prijímatelia tak nemusia pracovať so zastaranou a neaktuálnou dokumentáciou a rozpočtami.

Priebežný systém vybavovania žiadostí o NFP umožňuje žiadateľom naplánovať si predloženie žiadosti o NFP na konkrétne hodnotiace kolo konkrétnej priebežnej výzvy, t. j. orientačne si určiť termín, dokedy budú mať dokumentáciu na realizáciu stavby precízne pripravenú. Časový stres žiadateľom spôsobuje iba časovo ohraničená výzva s jedným termínom uzávierky, čo potvrdili reálne skúsenosti v každom opatrení Priority 3 OPZI.

4. Podpora budovania nových zariadení sociálnej infraštruktúry len v obciach s počtom obyvateľov nad 5000

ROP a nadväzujúce programové dokumenty sú jednoznačné v tom, že budovanie nových zariadení sociálnej infraštruktúry je oprávnenou aktivitou len v obciach s počtom obyvateľov nad 5 000.

Na území cieľa Konvergencia je takýchto obcí cca 120, pričom predpokladaná cieľová hodnota indikátora „počet novovybudovaných zariadení sociálnej infraštruktúry“ je v prípade tejto prioritnej osi 30 (teoretická šanca vybudovať nové zariadenie v jednej z oprávnených obcí je teda 1 : 3). Podpora viacerých zariadení vzhľadom na disponibilnú alokáciu finančných prostriedkov nie je možná.

Rozšírenie skupiny oprávnených obcí by opätovne vytvorilo situáciu, ktorá nastala v skrátenom programovacom období 2004 - 2006, keď široko definovaná stratégia operačného programu (OPZI) oprávnila všetkých potenciálnych prijímateľov a následne väčšina z nich ostala nepodporená. 

Stratégia ROP pre túto oblasť podpory bola definovaná po negociáciách so sociálno-ekonomickými partnermi – zriaďovateľmi uvedených zariadení ako VÚC, zástupcovia miestnych samospráv (ZMOS), MPSVR SR, zástupcovia neziskového sektora a pod. Tieto východiská pri smerovaní podpory prostredníctvom ROP následne schválila Európska komisia, ktorá operačný program na 85 % spolufinancuje.

Úlohou Riadiaceho orgánu pre ROP je nielen zabezpečiť realizáciu oprávnených investičných aktivít, ale aj zabezpečiť ich udržateľnosť. Na základe vykonaných analýz v tejto sektorovej oblasti sa však prevádzková a finančná udržateľnosť zariadení sociálnej infraštruktúry zriadených menšími obcami javí ako riziková (napriek vysokému dopytu zo strany klientov).

Riadiaci orgán pre ROP si uvedomuje, že absorpčná kapacita a reálne potreby regiónov SR mnohonásobne prevyšujú finančné možnosti operačného programu, ale štrukturálne fondy sú definované ako doplnkové zdroje podpory regionálneho rozvoja. Považujeme za transparentné vopred a jednoznačne definovať stratégiu operačného programu vo vzťahu k potenciálnym žiadateľom, aby sa predišlo neefektívnym výdavkom obcí na prípravu projektov. 

Strategický zámer ROP podporovať ZŠ a SŠ s počtom žiakov nad 200 vychádza z jednej zo základných požiadaviek Európskej komisie na definovanie stratégie podpory školskej infraštruktúry v rámci ROP. Na základe analýz v oblasti vzdelávacej infraštruktúry bolo kritérium počtu žiakov v kontexte vývoja počtu žiakov stanovené ako jeden zo základných predpokladov udržateľnosti investície z ROP.

V prípade infraštruktúry vzdelávania základné kritérium tematickej stratégie predstavuje počet žiakov ZŠ a SŠ nad 200 a základné kritérium územnej stratégie predstavuje realizácia projektu v tzv. póle rastu. Takáto definícia stratégie podpory školskej infraštruktúry transparentne a vopred určí priority smerovania obmedzeného objemu alokovaných disponibilných prostriedkov.

Stratégiu pre školskú infraštruktúru OPZI v rokoch 2004 – 2006 vnímala Európska komisia ako nejednoznačne definovanú a problémom bolo, že sa vytvorila ilúzia možnej podpory všetkých škôl na celom území bez akéhokoľvek transparentného smerovania obmedzených prostriedkov. Toto nastavenie v rokoch 2004 – 2006 viedlo k situácii, že väčšina žiadateľov nebola podporená.

Súčasné nastavenie podmienok je viazané na stanovené cieľové hodnoty indikátorov a tzv. benchmarkov. Počet žiakov nad 200 je kritériom, ktoré obsahuje vo viacerých častiach textu samotný operačný program schválený Európskou komisiou (jeho zmena nie je v kompetencii ani Riadiaceho orgánu pre ROP a ani Monitorovacieho výboru pre ROP). Takto schválený operačný program zároveň vychádza z koncentračného princípu uvedeného na úrovni Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013 a vzhľadom na demografický vývoj SR nie je reálne predpokladať revíziu tohto kritéria. Pri splnení špecifických podmienok popísaných v programových dokumentoch je za istých okolností možný aj odklon od tejto stratégie ROP (napr. podpora marginalizovaných rómskych komunít, podpora špeciálnych typov škôl a pod.).

Takéto stanovenie stratégie operačného programu nie je vnímané ako diskriminácia ale stanovenie priorít. Štrukturálne fondy EÚ predstavujú doplnkový a obmedzený zdroj finančných prostriedkov. Nie je na ne právny nárok a ich úlohou ani ambíciou nie je vyriešiť úplne všetky nedostatky infraštruktúry vzdelávania na celom podporovanom území. Jedine takýmto spôsobom sa zamedzí tomu, aby na konci programovacieho obdobia vznikla situácia, že ostane nepodporený obrovský počet žiadostí o NFP, ako to bolo v rámci Lokálnej infraštruktúry OPZI,  pre široko definovanú stratégiu operačného programu, ktorá nebola pokrytá disponibilnými finančnými zdrojmi.